Marek Danko : Lucas mal znovu Perný deň…(recenzia)

RSS
Weiterleiten

25. Sep. 2010, 13:34

Kto je to Lucas Perny? Dozviete sa v tomto článku.

Bicie nástroje majú pôvod v ďalekej histórii a boli využívané hlavne pre kultové účely. Pre mňa osobne vždy predstavovali hudobný nástroj rituálneho charakteru. Zvuky úderov, rytmické finesy a neuchopiteľná energia, ktorá sa z nich dá vytrieskať, dokážu navodiť posvätnú atmosféru.

Šamanské praktiky v 20. storočí pretavili rockoví bubeníci do umenia, aké sa hneď tak nevidí. Chápem, že veľa ľudí ich sóla nemá príliš v láske a označujú ich za samoúčelné a nudné. Podľa môjho názoru je to pravé okorenenie hudby a hneď po klávesových exhibíciách predstavujú neopakovateľný zážitok každého albumu či koncertu. Dokonca ich vo svojom rebríčku staviam pred gitarové sóla, ktoré sú u mňa až na štvrtom mieste (tretie obsadila basgitara).

Budem rád, ak niekto opraví doposiaľ zaužívaný názor o tom, že prvé bubenícke sólo na albume predviedol Ginger Baker z kapely Cream (skladba „Toad“, platňa „Fresh Cream“, rok 1966), no zatiaľ to ani nikto nevyvrátil. Model vyzeral nasledovne: kapela po zahraní úvodných riffov prenechala slovo iba Gingerovi, ktorý spustil na svoju dobu síce kratšiu, ale zato neuveriteľnú paľbu. Po nej sa do hry vrátila basgitara s nevlastnou šesťstrunovou sestrou, zopakovali úvodné tóny a bol koniec. Veľmi jednoduché… len na to prísť. O dva roky neskôr si to Ginger (aj s ďalšími dvomi členmi) zopakoval na dvojplatni „Wheels of Fire“, kde sa zaskvel sólom na celej jednej strane vinylu. Správne, plus mínus 20 minút bubeníckej tortúry (vidieť Cream v tej dobe a človek mohol len žasnúť, ale to by som mohol povedať prakticky o všetkých poctivých kapelách z druhej polovice 60. rokov a celej siedmej dekády).

V 70. rokoch tvorili bubenícke sóla v podstate neodmysliteľnú časť všetkých rockových koncertov. Hlavný podiel na ich popularizácii mali britskí interpreti, či už Keith Moon, John Bonham, Ian Paice, Barriemore Barlow, Bill Brufford, Carl Palmer, Nick Mason, Robert Wyatt, Cozy Powell (kapely, v ktorých hrali, dúfam uvádzať netreba), a hudobníci z amerického kontinentu (Lenny White, Billy Cobham, Neil Peart, Mike Shrieve, Terry Bozzio, Carmine Appice). Istý podiel na ich rozvoj mali napr. maďarský bubeník József Laux (Omega, Locomotiv GT), slovenskí muzikanti Dušan Hájek, Peter Szapu, Juraj Štefula, Pavol Kozma, Karol Oláh, Cyril Zeleňák, holandská škola (Jacob van Heiningen z Livin` Blues, Peter DeLeuwee z Ekseption a Pierre van der Linden z Focus), resp. nemeckí predstavitelia na čele s Herbertom Bornholdom (Lucifer`s Friend) a Carstenom Bohnom (Frumpy). Pre bližšie informácie k uvedeným menám odporúčam pozrieť príspevky pre časopis Muzikus z pera odborníka Paula Schenzera, konkrétne Nejlepší studiové desky časť 1, časť 2, Nejdůležitější živé nahrávky, 10 nahrávek, které otřásly beatovou érou alebo Specialisté, exoti & transcendentální teorie rytmického tabu. V 80. a 90. rokoch už neboli bubenícke sóla v móde, v súčasnosti sú možno o niečo preferovanejšie, ale inak žiadna sláva.

Ako to všetko súvisí s Lucasom/Lukášom Perným? V prvom rade je to mladý človek, ktorý sa v starej bubeníckej škole vyžíva bez bázne a hany. Ďalšia spojitosť by sa dala nájsť v tom, že ide o jej regulárneho pokračovateľa a ctiteľa. Podľa môjho názoru, k jeho hlavným vplyvom patria Robert Wyatt, Dušan Hájek, John Bonham, John Densmore a Mitch Mitchell. Ako som k tomuto záveru dospel? Nuž, k prvým dvom menovaným legendám sa prihlásil sám a ovplyvnenie vidno hlavne v oblasti techniky a improvizácie, od Bonhama pochytil spôsob bubnovania, z Densmora prijal úspornosť a rytmický cit, viditeľný pri prechodoch a breakoch, s Mitchellom ho spája nespútanosť a divokosť. V každom prípade do hry vniesol aj vlastné cítenie, čiže nie len bubenícke spôsoby starej školy a dôraz na tvrdosť a údernosť, ale i moju obľúbenú frázu, podľa ktorej „v sebe nezaprie slovenského ducha“. To všetko charakterizuje hudobníka, ktorý je na dobrej ceste vytvoriť si vlastný štýl a originálny prejav. Podrobnejšie informácie o ňom a video k skladbe „Snakes In Psychedelic Winterland Drum Solo“ nájdete v článku „Nádejný slovenský bubeník Lucas Perný a jeho album Psychedelic Winterland“, do dnešnej časti s podtitulom „videoklipy vyberá Musicone“ som sa rozhodol zaradiť „pohyblivé obrázky“, ktoré podľa mňa najlepšie dokumentujú vývoj jeho bubeníckeho umenia.

Mody Dick 2 Live Performance – debutové live sólo zo silvestra 2008


Vystúpenie kapely Dilusion na silvestrovskej akcii „Hard and Heavy“ v nitrianskom rockovom klube NaOzzay muselo patriť k veľmi silným zážitkom, čo dokumentujú i ďalšie videá vytvorené fanúšikom skupiny. V rámci koncertu odznela i skladba „Moby Dick“ od Led Zeppelin, ktorá v strede ukrýva znamenité bubenícke sólo. Kvalita obrazu a zvuku je na dosť nízkej úrovni, napriek tomu z nahrávky dýcha entuziazmus a zápal pre vec. Ak si odmyslíme aj bližšie neidentifikovateľný rev, môžeme sa kochať hlavnými atribútmi Lucasovej hry, ktoré som zmienil pri predošlom videu. John Bonham by určite uznanlivo pokýval hlavou…

8898 (bonus track includes Soft Machine Inspired Covers and Snakes In Psychedelic Winterland live)


Znovu je to o "hadoch", lezení po strome, meniacich farbách, hrách so strihom, proste všetkom čo "normálny" človek nemá šancu pochopiť... Teraz som pochopil, čo znamená byť zarytým fanúšikom Soft Machine... tvoja hudba ide dopredu nenormálnym tempom, oproti Snakes je to závratný posun.. to lezenie po strome je nenormálne.. vadí mi tam len ten zvuk okolo 1:51... inak znovu brilantné video, všetka česť. Psychedelic madness forever and ever.

Energy XY / For Big Sid and Big Max (Max Roach Tribute)


Lucasove nové videá, tzv. winter solos, sú zaujímavým obohatením jeho pestrej kariéry. Vplyvy jazzu, nejaký ten folk, základom je však stále rock, resp. dnes sa tomuto podaniu hovorí retro-rock. Čo vytknúť? Pridať kapelu do sóla venovaného Maxovi Roachovi a bol by z toho inštrumentálny superkus . Prvá časť videa je energickou predohrou pred vlastným improvizovaním, v ktorom zámerné prerušovanie úderov núti poslucháča nadmerne využívať mozgovú kôru pre zachytenie jednotlivých rytmov. Úvod druhej časti patrí jednoduchším kontrapunktom a pokojným momentom, čiže hlavne produktom jazzu a ných smerov, no nebol by to Lucas keby podstatnú časť sóla netvorili vírivé vlasy a nekompromisná energia Rocku. Zvýšená akcelerácia úderov je od minula postrehnuteľná okamžite, aj keď samozrejme rýchlosť nie je všetko. Zaujímavé je, že hajtku vidno na videu v neustálom pohybe. Celá súprava je využívaná s prehľadom. Jednoducho, Lucasova hra (technika, feeling, rýchlosť, energia, improvizácia) ide s postupom času vpred. Otázka do roku 2010 preto znie, kam bude smerovať ďalšia jeho tvorba, keď kapela Krumplipapricash produkuje predsa len odľahčenejšiu hudobnú formu, cez internet sa s hudobníkmi skúša dosť ťažko a nahrávať bicie sóla (byť excelentného charakteru) je len východiskom z núdze? Nechajme sa ďalším vývojom nadaného hudobníka prekvapiť.

Wild Drum Solo from June 2009


K tomuto videu sa viaže jedna milá spomienka na letné mesiace, kedy som sa v jeden večer prihlásil do virtuálneho kolosu s názvom Azet a čakala tam na mňa jedna rýchla pošta. Keď som uvidel Lucasovu fotku, pri ktorom sa nachádzal aj link na Youtube, došlo mi, že to bude niečo super. A výsledok bol naozaj skvelý… hneď ma zaujali tie úvodné údery do bicích, kedy Lucas ešte ani nesedel na stoličke a už postojačky musel po blanách poklepať (nesporný syndróm zdravého fanatizmu). Ako sa píše v sprievodných titulkoch, ide o čiernu súpravu značky Ludwig Accent s hlavnými bubnami, prídavnými tom-tomami (bubienkami), činelmi Paiste, s jedným kopákom, hi-hatkou, virbľom a veľkým “podlahovým” bubnom, zrejme kotlom (v tomto nie som zbehlý, za nepresnosti sa ospravedlňujem). Na videu vidno hlavne zlepšujúcu sa rýchlosť, techniku a improvizačný kumšt.

improvisation tribute to Robert Wyatt, Dušan Hájek and Mitch Mitchell


Fire

Na záver prichádza zatiaľ najlepšia videoukážka z dielne Lucasa Perného. Ako sa uvádza v titulkoch, ide o odohratie úryvkov skladieb od kapiel Soft Machine (Why Am I So Short?, So boot if it all), Collegium Musicum (Mikrokozmos, Suita po tisíc a jednej noci) a Jimi Hendrix Experience (Fire). Nahrávanie prebiehalo bez použitia slúchadiel a na prvý pokus. Oceniť je treba hlavne narábanie s dynamikou, vytváranie rytmického podkladu do hotových piesní, na jednej strane uctenie originálov a prínos vlastných charakteristických znakov na strane druhej. Wyatt používal spôsob, ktorý ťažko definovať, hádam najpresnejší by bol Lucasov obľúbený termín „psychedélia“. Každopádne robil veľmi dobrú prácu, čo potvrdzujú i vybrané skladby. Špeciálne by som sa chcel pozastaviť pri „Suite…“, pri jej úvodných tónoch som chtiac-nechtiac musel zdvíhať z lona padnutú sánku. Maximálne sústredenie v tvári, voľnosť pohybov, jedna noha obsluhuje „hajtku“, druhá kopák, ľavá ruka tesne na virbli, a pravá sa vznáša doslova všade medzi činelom a malými bubienkami. Pri explózii Vargových varhanov (tzv. varganov) je vymaľované, škoda slov… Mitchellove eskapády sú tiež veľmi chutnou šľahačkou, voňajúcou 60. rokmi. Ako kritik by som mal zhodnotiť i záporné stránky videa. Zo začiatku som si myslel, že jeden z činelov (pravý) pri „Mikrokozmos (excerpt)“ by mal Lucas zadržiavať, ale potom som si uvedomil, že jeho zvuk vlastne zapadá presne do rytmu skladby. Mimochodom, video má 9 a pol minúty, nenudí a je svojské. Vynikajúco zhŕňa spomínané postuláty divokého a starobylého, no vynaliezavého a technicky zdatného štýlu bubnovania.

Vychutnávať si v dnešnej dobe hru Lucasa Perného stojí za námahu, pretože po časovej priamke zachádza späť do prelomu a . Napriek tomu, že každý deň v Lucasovom živote je perný, dúfame, že sa od neho v budúcnosti dočkáme ešte množstva kvalitných skladateľských a interpretačných výkonov. Potenciál, ktorý v ňom je, treba rozvíjať a zároveň podporovať jeho aktivity. Bola by veľká škoda, keby jeho umenie upadlo do zabudnutia. Veríme, že sa tak nestane… držíme palce.
Marek Danko

Autor je historik


Photogallery
Lucas Perny with SPK, Metro Club, Šaľa, May 2010

Lucas Perny with SPK, Club Lúč, Trenčín, September 2010


Kommentare

Sage etwas. Melde dich bei Last.fm an oder registriere ein neues Benutzerkonto (es kostet nichts).